Založiť webovú stránku alebo eShop

GEOEKOLÓGIA A ENVIROMENTALISTIKA

 

ENVIROMENTÁLNE PLÁNOVANIE
 
- krajinná ekológia sa svojimi analýzami a hodnoteniami týka širokej palety problémov, ktoré sú spojené s krajinou a teda pri využívaní krajiny sa týka aj krajinného plánovania
- pre geografiu sú relevantné nasledovné odvetvia enviromentálneho plánovania:
·         enviromentálna inventarizácia
·         predikcia vplyvov
·         identifikácia vhodnosti a konfliktov
·         hodnotenie únosnosti krajiny
·         hodnotenie prírodných nebezpečí – záplavy...
·         lokačné plánovanie
·         objektové plánovanie
·         integračné plánovanie
 
Enviromentálne plánovanie predstavuje plánovanie prírodného prostredia človeka – hydro, bio, geo a atmosféra.
Oblasti činnosti preventívnej ochrany ŽP má rôzne nástroje:
·         národná enviromentálna stratégia – nástroj štátnej politiky
·         národná stratégia TUR
·         národná stratégia ochrany biodiverzity
·         enviromentálne plánovanie
 
Enviromentálne plánovanie určuje príslušná legislatíva. Na Slovensku sú legislatívou určené:
·         územné plánovanie
·         krajinné plánovanie – stavebný zákon...
·         územný systém ekologickej stability
·         posudzovanie vplyvov na ŽP
·         hodnotenie enviromentálnych rizík
 
Uvedené plánovacie činnosti u nás predstavujú súbor environmentálneho plánovania
 
Ochrana životného prostredia
 
- na Slovensku je zákon o ochrane ŽP §543 – Zákon o ochrane prírody a krajiny
- životné prostredie je všetko čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov, vrátane človeka a je predpokladom ďalšieho vývoja
- zložky ŽP – ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy, ekosystémy, energia
 
Ekosystém
- funkčná sústava živých i neživých zložiek ŽP, ktoré sú navzájom spojené výmenou látok, tokom energií a informácii, ktoré sa navzájom ovplyvňujú a vyvýjajú v priestore
 
Prírodné zdroje
- tie časti živej a neživej prírody, ktoré človek využíva alebo môže využiť na uspokojenie svojich potrieb, delíme ich na
            - obnoviteľné
            - neobnoviteľné
 
Znečisťovanie a poškodzovanie ŽP
- vnášanie takých fyzikálnych, chemických a biologických činiteľov do ŽP v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré sú svojou podstatou cudzie pre dané prostredie
 
Ochrana ŽP
- zahŕňa činnosti, ktorými sa predchádza znečisťovaniu or poškodzovaniu ŽP, or sa toto poškodzovanie obmedzuje or odstraňuje
 
Zásady ochrany ŽP
- územie nesmie byť zaťažené ľudskou činnosťou nad únosnú mieru zaťaženia
- túto mieru určujú určité limity
 
Povinnosti pri ochrane ŽP
- každý občan je povinný predchádzať znečisťovaniu or poškodzovaniu ŽP a minimalizovať dôsledky svojej činnosti na ŽP
- každý, kto využíva územie, prírodné zdroje, kto projektuje, realizuje danú stavbu...atď, je povinný vykonávať túto činnosť len po zhodnotení týchto vplyvov na ŽP
- každý, kto zavádza do výroby, obehu or spotreby nejaké technológie, výrobky or látky je povinný zabezpečiť aby tieto spĺňali podmienky ochrany ŽP
- každý občan, ktorý znečisťuje a poškodzuje ŽP je povinný na vlastné náklady zabezpečiť sledovanie tohto pôsobenia a jeho dôsledky
- ak občan zistí, že hrozí poškodenie ŽP, alebo už k nemu došlo je povinný v rámci svojich možností vykonať opatrenia na odstránenie hrozby
 
 
 
OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY
 
Osvetlenie problematiky:
a) Konzervačná ochrana – uzávery, izolované ostrovy, upúšťa sa od nej
b) Moderné paradigmy ochrany prírody – rôzne inštitúcie, ČSR medzi prvými
- ochrana prírody už v 13. storočí
- najskôr sa začalo s druhovou ochranou
- skutočný rozvoj ochrany prírody po roku 1918, teda po vzniku ČSR, došlo k vytypovaniu územia a vytvoreniu siete chránených území
- najväčší rozvoj po roku 1945, v roku 1949 vznikol TANAP
- roku 2004 SR zapojená do siete chránených území NATURA 2000 (súčasť európskej siete)
- najmä po roku 1945 a hlavne 2000 u nás funguje štruktúra ochrany prírody:
1. Centrum ochrany prírody a krajiny
- sídlo v Banskej Bystrici, regionálne centrá v Bratislave a Prešove
- spravuje národné parky (NP) a prírodné chránené oblasti (CHKO)
2. Správy NP a CHKO
- riadia konkrétne územia
3. Regionálna správa ochrany prírody a krajiny
- sídlia v Prešove a Bratislave
- spravujú priľahlé obvody
 
Iné orgány:
- podľa zákona §543/2002 štátnu správu vykonáva:
1. Ministerstvo ŽP ako ústredný orgán
2. Slovenská inšpekcia ŽP – SIŽP - ústredie v Bratislave, inšpektoráty v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici a Košiciach, kontrolný orgán, má právo pokutovať
3. Krajské úrady ŽP- špecializovaná štátna správa
4. Okresné úrady ŽP - aktivizujú sa hlavne pri povodniach – likvidácia škôd
5. Obce – vydávanie stavebného povolenia
 
Špeciálne inštitúcie:
Štátna veterinárna a potravinová správa
 
 
 
 
VYBRANÉ ZÁKLADNÉ POJMY OCHRANY PRÍRODY A KRAJINY
 
1. Biotop- miesto, lokalita výskytu určitého druhu rastliny or živočícha, populácie, spoločenstiev
- rozlíšené geografickými, abiotickými a biotickými vlastnosťami
2. Biotop európskeho významu- biotop ohrozený v Európe, má malý prirodzený areál
- existuje ich zoznam
3. Biotop národného významu - ohrozený na území štátu
4. Prioritný biotop európskeho významu - ten čo má zvláštny význam
5. Stav biotopu - v akom stave sa daný biotop nachádza
6. Biotop druhu - kde jedince majú prirodzené podmienky pre svoj život
7. Druh európskeho významu - druh rastliny or živočícha, ktorý je v Európe ohrozený, zraniteľný, vzácny, endemický
8. Druh národného významu - ohrozený na území štátu
9. Prioritný druh európskeho významu
 
 
 
SÚČASNÉ LEGISLATÍVNE NÁSTROJE SR
 
1. Ústava
- štát zabezpečuje ochranu určitým druhom
- hlavný legislatívny nástroj
 
2. Zákon NR SR 543/2002 o ochrane prírody a krajiny
- existujú kategórie chránených území:
Prírodné rezervácie – vedecký výskum tu má prioritu
CHKO
NP
Prírodné pamiatky
 
ČO CHÁPEME POD OCHRANOU PRÍRODY?
„Obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť or zničiť podmienky a formy života, môžu zničiť prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, zničiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov týchto zásahov“
 
Cieľom je „prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, vytvoriť podmienky pre trvalé využívanie prírodných zdrojov, ochrana prírodného dedičstva“
 
Stretávame sa s:
a) Všeobecná ochrana prírody a krajiny
- zachovanie a zveľaďovanie ekologickej stability
b) Osobitná ochrana prírody a krajiny
- delí sa na:
územná ochrana – chráni územie
druhová ochrana – chráni rastlinné a živočíšne spoločenstvá
 
 
ÚZEMNÁ OCHRANA
- pre územnú ochranu platí 5 stupňov ochrany
- štát sa snaží dodržať požadovaný stupeň ochrany
1. stupeň – vzťahuje sa na celé územie SR
- najmiernejší, obsahuje nejaké princípy ochrany
- môžeme tu vykonávať určité činnosti, ale aj tak niekedy musíme požiadať o výnimku
- napr. meniť stav mokrade, nepôvodný druh živočícha a rastliny rozšíriť mimo intravilán, letecká aplikácia hnojív, vypúšťanie rybníka
 
2. stupeň – vzťahuje sa na chránené krajinné oblasti (CHKO) a chránené areály (CHA)
- okrem 1. stupňa tu platia aj ďalšie zákazy
- vjazd a státie motorového vozidla za pozemkami zastavaného územia, vjazd a státie bicyklov mimo ciest, ...
- na činnosť treba súhlas – likvidácia trvalých trávnych porastov, výstavba a plánovanie ciest, oplotenie pozemku, pasenie, naháňanie a napájanie hospodárskych zvierat, pozemná aplikácia hnojív, umiestnenie informačného zariadenia za intravilánom, budovanie motokrosových dráh, náučných chodníkov, organizácia športových podujatí
- výnimky pre užívateľov a vlastníkov pozemkov – vjazd vozidiel na obhospodárenie
 
3. stupeň – CHKA a NP
- okrem druhého stupňa ochrany tu platia ďalšie pravidlá
- zákaz pohybu mimo turistických chodníkov, táborovanie, stanovanie, jazda na koni, zakladanie ohňa – len na určených miestach, športové aktivity len na vyhradených miestach, zber rastlín a plodov, organizácia poľovačiek, vykonávanie banskej činnosti, rozširovanie nepôvodných druhov...
- potrebný súhlas pri – prelete lietadla a klzákov (ak letia nižšie ako 300 m nad najvyššou prekážkou), osvetlenie bežeckej trate mimo intravilánu,
- zákazy neplatia pri obhospodarovaní pozemku, rybárskej a poľovníckej činnosti na vyhradených miestach a na miestach, kde to vyhradí orgán ochrany prírody
 
4. stupeň – CHKA, prírodné rezervácie, prírodné pamiatky a chránené krajinné prvky
- platia pravidlá z 3. stupňa a ďalšie nariadenia
- ťažba dreva holorubným spôsobom, aplikácia chemických látok a hnojív, rozoranie trvalých porastov a rúbanie drevín, zber nerastov a skamenelín, geologické práce, voľné púšťanie psa okrem služobného a poľovníckeho
- výnimka – umiestnenie stavby po povolení
 
5. stupeň – CHKA, prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, chránené krajinné prvky
- pravidlá zo 4. stupňa a ďalšie nariadenia
- zakázané – zásahy do lesného porastu, narúšanie pôdneho krytu, stavba lesnej cesty or železnice, vybudovanie poľovníckeho or rybného zariadenia, zákaz budovania stavieb, rušenie pokoja a ticha
 
 
CHRÁNENÉ ÚZEMIA
- na Slovensku rozlišujeme nasledovné kategórie území
1. Chránené krajinné oblasti CHKO:
- územie, ktoré má väčšinou nad 1000 ha
- rozptýlené prirodzené ekosystémy
- charakteristickým krajinným obrazom or špecifickou formou osídlenia
- platí tu 2. stupeň ochrany
- patrí sem – Biele Karpaty, Cerová vrchovina, Dunajské luhy, Horná Orava, Kysuce, Latorica, Malé Karpaty, Poľana, Ponitrie, Strážovské vrchy, Štiavnické vrchy, Vihorlat, Východné Karpaty, Záhorie
 
2. Národné parky NP:
- územia spravidla nad 1000 ha
- ekosystémy podstatne nezmenené ľudskou činnosťou, jedinečné, ktoré tvoria nadregionálne centrá
- významné prírodné dedičstvo
- platí tu 3. stupeň ochrany
- ochrana prírody a krajiny v NP je nadradená ostatnej činnosti
- patria sem – TANAP, PIENAP, Malá Fatra, Veľká Fatra, Muránska planina, NAPANT, Poloniny, Slovenský raj, Slovenský kras
 
3. Chránený areál:
- lokalita do 1000 ha
- 3., 4. or 5. stupeň ochrany prírody
- biotopy európskeho or národného významu or biotopy druhov
- kde je dobrý stav biotopov, závisí od správania človeka
- aj územie s trvalejším výskytom živočícha or rastliny, prípadne reliktu Harčára :D
- na výskumné účely
- môžu byť čiastočne pozmenené
 
4. Prírodné rezervácie:
- 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany
- lokalita do 1000 ha, ktorá predstavuje alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy, hlavne európskeho alebo národného významu
- je spravidla nejaké nadregionálne biocentrum z hľadiska prírodného dedičstva
- orgány ochrany prírody – vyhlásenie zákazu vstupu pre verejnosť
 
5. Prírodné pamiatky:
- bod, línia alebo máloplošné ekosystémy
- rozsah do 50 ha
- ekosystémy majú historický, vedecký, kultúrny, ekologický význam
- jaskyne, vodopády...
- určité osobitné osobné opatrenia
- platí 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany
 
6. Chránený krajinný prvok:
- plní funkcie biocentra, biokoridoru alebo infrakčného prvku
- miestny alebo regionálny význam
- 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany
 
7. Chránené vtáčie územie:
- v rámci európskej sústavy chránených území bolo po vstupe Slovenska do EÚ vyhlásené Chránené vtáčie územie
- sú to biotopy druhov vtákov európskeho významu, vyhlasujú sa za účelom zabezpečenia ich ochrany, rozmnožovania a prichýlia
- členia sa na zóny, stupne ochrany:
            A – 5. stupeň ochrany
            B – 4. stupeň ochrany
            C – 3. stupeň ochrany
            D – 2. stupeň ochrany
 
            - NATURA 2000 = sústava chránených území členských krajín EÚ, vytvorená za účelom ochrany najviac ohrozených, voľne žijúcich rastlín a živočíchov, respektíve voľne žijúcich biotopov a území štátov EÚ
- pre zabezpečenie vytvorené dve právne normy:
a) Smernica rady európskeho spoločenstva o ochrane voľne žijúcich vtákov – smernica o vtákoch
b) Smernica rady európskeho spoločenstva o ochrane biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – smernica o biotopoch
- celková výmera územia na Slovensku 1 200 000 ha (1/4 územia)
 
 
 
DRUHOVÁ OCHRANA CHRÁNENÝCH RASTLÍN, CHRÁNENÝCH ŽIVOČÍCHOV, CHRÁNENÝCH NERASTOV A CHRÁNENÝCH SKAMENELÍN
 
- je to osobitná ochrana a obmedzovanie využívania rastlín a živočíchov za účelom udržania ich výskytu, populácie apod.
- za chránené rastliny môžu byť vyhlásené tie, ktoré majú európsky, národný význam, význam pre vedecké bádania a pod.
- za chráneného živočícha sa považujú všetky voľne žijúce druhy, ktoré sa vyskytujú na území štátov EÚ
 
Chránené rastliny je zakázané:
a) poškodzovať, ničiť, trhať, vykopávať v jej prirodzenom areály, vo voľnej prírode
b) pestovať ich mimo prirodzeného výskytu v biotope
c) preniesť a prepavovať
d) predávať, kupovať, ponúkať na predaj alebo výmenu
e) vyvážať
 
Na čo sa nevzťahuje ochrana:
- ak rastie vo vnútri poľnohospodárskej alebo lesnej kultúry (bráni obhospodarovaniu)
- ak ide o druh z dovozu
 
Bežné obhospodárenie:
- zásah pri ktorom pri ktorom dochádza k zmene hydrologických pomerov (odvodňovanie), k zmene pôdneho povrchu (vypaľovanie), chemizácii vlastného prostredia
 
Chránené živočíchy je zakázané:
a) chytať, zraňovať, usmrcovať v jeho prirodzenom prostredí
b) rušiť ho v prirodzenom vývine, rozmnožovaní
c) ničiť, poškodzovať jeho biotop
d) ničiť jeho vývojové štádia (vrátane vajec)
e) držať prázdne vajcia z voľnej prírody
f) chovať živočíchy v ľudskej opatere
g) predávať, kupovať alebo vymienať, ponúkať na predaj
h) premiestňovať alebo prepravovať
i) medzidruhovo krížiť
j) vyvážať
- chránené sú aj nerasty a skameneliny
 
Ochrana drevín:
- významné stromy môže krajský úrad vyhlásiť za chránené dreviny = chránený objekt
- vlastník pozemku na ktorom je chránený strom, je povinný sa oň starať
- na výrub drevín je potrebné povolenie ochrany prírody, a ak to aj povolí, je povinná náhradná výsadba stromov
 
 
ZNEČISŤOVANIE OVZDUŠIA, VODSTVA A PÔDY
 
Osvetlenie problematiky:
- potreba ich chrániť kvôli TUR a hlavne ochrane ľudského zdravia
- pod ľudským zdravím rozumieme stav úplného telesného, duševného a sociálneho blaha
- venuje sa tejto problematike viacero zákonov
- Zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia životného prostredia
- v zákone práva a povinnosti prevádzkovateľa priemyselnej činnosti, verejne správy, poradenstva a kontroly
 
Vybrané pojmy znečistenia ŽP:
- znečistenie je priame or nepriame zavádzanie látok, vibrácii, tepla or hluku ľudskou činnosťou do ovzdušia, vody or pôdy, ktoré môžu byť škodlivé ľudskému zdraviu, ovplyvňovať  kvalitu ŽP or hmotný majetok
- emisia – priame a nepriame uvoľnenie látok, vibrácii, tepla a hluku z bodového or plošného zdroja
- emisný limit – množstvo emisií vyjadrené v určitých špecifických ukazovateľoch
 
Ovzdušie – limity sa určujú pre tieto látky:
·         oxid siričitý
·         oxid dusičitý a dusnatý
·         prach
·         olovo
·         ozón
·         benzén
·         oxid uhoľnatý
·         polycyklické aromatické uhľovodíky
·         arzén
·         nikel
·         ortuť
 
Ochrana ovzdušia pred znečistením látkami
- platí zákon 137/2010 Zz o ovzduší
- upravuje práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane ovzdušia, upravuje spôsoby znečistenia a zmierňovania následkov
- znečisťujúce látky v ovzduší – plynné, tuhé a kvapalné
- sprostredkovane nepriaznivo ovplyvňujú ovzdušie, ktoré priamo or nepriamo poškodzujú zdravie, znehodnocujú majetok
 
Zdroje znečistenia
- technologické celky, skládky, lomy, ťažobné priestory
- pohyblivé zariadenia – autá, lietadlá, dopravné prostriedky
 
Imisný limit – najvyššia prípustná koncentrácia, ktorá je prípustná na danom území
Depozičný limit – najvyššie prípustné množstvo škodlivých látok usadených ne  jednotku plochy
Smogová situácia – mimoriadne znečistenie ovzdušia, keď znečistenie prekročí špeciálny – osobitný imisný limit
 
Hodnotenie kvality a ochrany ovzdušia
- rozlišujeme tri zóny z hľadiska znečistenia
a) aglomerácie a zóny - úroveň znečistenia ovzdušia jednou or viacerými látkami vyššia ako je limitná hodnota, prípadne limitná hodnota zvýšená o medzu tolerancie
 
b) úroveň znečistenia ovzdušia jedným or viacerými látkami, ktoré je medzi limitnou hodnotou a medznou hodnotou
 
c) vtedy ak je to pod limitnými hodnotami – čisté územia
 
 
TOPlist
Reprodukovanie a šírenie obsahu portálu www.zem.wbl.sk je považované za porušovanie autorských práv v zmysle zákona č.383/1997 Z.z. a bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa nie je dovolené
aktualizované: 09.09.2017 11:15:06