Založiť webovú stránku alebo eShop

SLOVENSKO

SLOVENSKÁ REPUBLIKA...
 
Obsah :
1. Poloha, rozloha a hranice SR
2. Reliéf
3. Povrch Slovenska
4. Administratívne delenie Slovenska
5. Vývoj osídlenia
6. Obyvateľstvo a jeho charakteristika
7. Sídla
 
 
 
 
 

1. Poloha, rozloha a hranice SR :

Rozloha - 49 036 km2
- rozlohou malý štát v strednej Európe, podobný rozlohou napríklad Dánsku, Holandsku...
- polohu Slovenska môžeme charakterizovať z viacerých hľadísk :
 
a) POLOHA VZHĽADOM K NADMORSKEJ VÝŠKE :
- priemerná nadmorská výška Slovenska je 392 m.n.m
- 40% územia zaberajú nížiny a ďalších 40% nízke vysočiny
- najvyšším bodom je Gerlachovský štít s výškou 2655 m.n.m.
- najnižším bodom je Streda nad Bodrogom -94 m
b) POLOHA VZHĽADOM K MORIAM A OCEÁNOM :
- Slovensko je vnútrozemským štátom, ale prechádza ním významné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom - RÝN-MOHAN-DUNAJ, toto rozvodie je dlhé približne 3500 km
- najbližšie k nášmu územiu je Jadranské more (365km)
c) POLOHA VZHĽADOM K SUSEDNÝM ŠTÁTOM :
- Slovensko susedí s 5 štátmi - Česká republika, Rakúska republika, Maďarská republika, Ukrajinská republika, Poľská republika
- najkratšie hranice máme s Ukrajinou (98km)
- najdlhšia hranica je s Maďarskom (680km)
- celková dĺžka našich hraníc je 1672 km
- viac ako 75% našich hraníc tvoria prírodné prekážky (napr. Dunaj, Tatry, Dunajec, Morava....)
d) POLOHA Z HĽADISKA GEOPOLITIKY :
- Slovensko sa nachádza v strednej Európe a teda má strategickú polohu
- Slovenská republika  je členom Európskej únie, NATO, V4 a Schengenu
- v minulosti viedla našim územím Jantárová a Dunajská cesta
e) MATEMATICKO-GEOGRAFICKÁ POLOHA :
- určuje sa pomocou poludníkov a rovnobežiek
- vzhľadom k poludníkom - určuje časový posun medzi najvýchodnejším a najzápadnejším bodom (približne 22 minút), ale v praxi sa to nepoužíva
- najzápadnejší bod - Záhorská Ves - 16050´
- najvýchodnejší bod - Nová Sedlica - 22034´
- vzhľadom k rovnobežkám - určuje uhol dopadu slnečných lúčov v priebehu roka
- najjužneší bod - Patince - 47044´
- najsevernejší bod - Oravská Polhora - 49037´
 
 
 

2. Reliéf :

- podľa prevládajúceho geomorfologického činiteľa na území Slovenska poznáme tieto typy reliéfu :
a) ĽADOVCOVÝ :
- vznikol v starších štvrtohorách
- vo výške nad 1700 m.n.m. sa udržiaval sneh z ktorého postupne vznikol horský ľadovec
- v záveroch dolín sa vytvorili ľadovcové kotly - KARY, ľadovcové doliny v tvare U - TRÓGY
- na dne dolín po roztopení ľadovca vznikli ľadovcové jazerá  - PLESÁ
b) VETERNÝ :
- v minulosti bol na našom území slabý rastlinný kryt, preto horniny na povrchu rýchlo zvetrávali a vzniktnutý materiál prudké vetry vyvievali a usádzali najmä v nížinách
- z naviatých pieskov vznikli pieskové - pokryvy, spraše a presypy
- spraše sú dnes materskou horninou úrodných černozemí a hnedozemí
c) RIEČNY :
- najrozšírenejší na našom území
- rieky rozrezali vyzdvihnuté územia v etapách, čím vytvorili v dolinách terasy a nivy
- pri vyústení z pohorí nanosili rieky náplavové kužele
d) ANTROPOGÉNNY :
- vznikol vplyvom človeka
- vzniká ťažbou nerastných surovín, pri výstavbe komunikácii, priehrad.....
e) KRASOVÝ :
- vznikol vo štvrtohorách
- vzniká procesom krasovatenia (základom je vápenec)
- typy foriem :
        - povrchové - jamy, škrapy
        - podzemné - jaskyne, priepasti
- výskyt - Slovenský kras, Slovenský raj, Pieniny, Muránska planina
 
   
             Slovenský kras                                     Morske oko v Tatrách
 
 
 

3. Povrch Slovenska :

- územie Slovenska patrí do alpsko-himalájskej sústavy, ktorá sa na našom území delí na :
a) Panónska panva - Viedenská kotlina = Záhorská nížina - Borská nížina
                                                                                                                                                      - Chvojnícka pahorkatina
                              - Malá dunajská kotlina = Podunajská nížina - Podunajská rovina
                                                                                                                                                                        - Podunajská pahorkatina
                              - Veľká dunajská kotlina = Východoslov. nížina - Východoslov. rovina
                                                                                                          - Východoslov. pahorkatina
b) Karpaty :
- vznikli v niekoľkých vrásneniach (hlavne v druho a treťohorách)
- najvyšší bod - Gerlachovský štít (2655 m.n.m.)
- karpatský oblúk začína pri Devínskej bráne a končí v Transylvánii v Rumunsku
- na Slovensku sa nachádzajú celé Západné a časť Východných Karpát (hranica medzi nimi - Čergov a Slanské vrchy)
- Karpaty - VONKAJŠIE - flyšové
                - VNÚTORNÉ - jadrové
                                        - sopečné
                                        - neogénne kotliny
                                        - kras

- vývoj Karpát :

1. starohory a prvohory :

- územie Slovenska bolo tvorené niekoľkými geosinklinálnymi () moriami na ktorých dne sa usadzovali najstaršie horniny (kryštalické bridlice, ruly, pararuly a svory. Pôsobením várijského vrásnenia a magmatickej činnosti dná geosinklinál popraskali a cez trhliny prenikla magma, z ktorej vznikli čadiče, žuly,  ktoré postupne obalili usadené horniny. Tak vznikol migmatit - hornina, v ktorej jadre sa nachádza rula, pararula, svor, kryštalická bridlica a obal je tvorený žulou, čadičom. Takto vzniklo jadro našich najstarších pohorí - napr. Tatier.

2. koniec prvohôr a druhohory :

- prvá fáza alpínskeho vrásnenia spôsobila to, že navrásnené vápence, dolomity a sliene boli vo forme príkrovov presunuté na väčšie vzdialenosti. V tomto období vzniká obal jadrových pohorí a bradlové pásmo.

3. koniec druhohôr a začiatok treťohôr :

- na severe Slovenska sa vytvorila geosinklinála, na dne ktorej sa usádzali rôzne štrky, piesky a hlina, z ktorých sa vytvorili pravidelné vrstvy pieskovcov a ílovcov, ktoré tvoria FLYŠ. Slabou, druhou fázou alpínskeho vrásnenia bol flyš spevnený a tak sa vytvorili flyšové pohoria, ktoré sú nízke  a majú málo odolné horniny.

4. koniec treťohôr :

- najvýznamnejšie zmeny sa udiali na juhu Slovenska. Tretia fáza alpínskeho vrásnenia spôsobila vyzdvihnutie zemského povrchu a vznik sopečných pohorí, prípadne pokles zemského povrchu a vznik neogénnych kotlín. Geologický vývoj Karpát sa ukončil. V štvrtohorách dochádza už len k formovaniu reliéfu.

Karpaty pozostávajú zo šiestich častí :

1. Čelná karpatská predhlbeň :

- nenachádza sa na Slovensku, je to okraj Karpát (Česká republika, Poľsko, Maďarsko)

2. Flyš :

- Bukovské vrchy, Busov, Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie, Biele Karpaty, Javorníky, Levočské vrchy, Čergov, Spišská Magura, Kysucké Beskydy, Oravské Beskydy

3. Jadrové pohoria :

- Tatry, Nízke Tatry, Malá Fatra, Veľká Fatra, Branisko, Malé Karpaty, Strážovské vrchy

4. Bradlové pásmo :

- tvorí ho sem tam nejaký výbežok vápencov, najznámejšie - Trenčín, Čachtice (hradné vrchy), Pieniny

5. Sopečné pohoria :

- sú nízke a najmladšie, Slanské vrchy, Vihorlat, Zemplínske vrchy, Kremnické vrchy, Štiavnické vrchy

6. Neogénne kotliny :

- Podtatranská kotlina, Hornonitrianska kotlina, Hornádska kotlina, Košická kotlina, Juhoslovenská kotlina

4. Administratívne delenie Slovenska :

- 3.júla 1996 prijala NR SR zákon o územnom a správnom delení Slovenska . Podľa tohto zákona sa Slovensko delí na 8 krajov a 79 okresov.

- kraje - Bratsilavský (rozlohou najmenší), Trnavský (počtom obyvateľov najmenší), Nitriansky, Trenčiansky, Žilinsky, Banskobystrický (rozlohou najväčší), Košický, Prešovský (počtom obyvateľov najväčší)

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
TOPlist
Reprodukovanie a šírenie obsahu portálu www.zem.wbl.sk je považované za porušovanie autorských práv v zmysle zákona č.383/1997 Z.z. a bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa nie je dovolené
aktualizované: 09.09.2017 11:15:06