Založiť webovú stránku alebo eShop

Hospodárstvo


 

Poľnohospodárstvo Európy

 

 

- až polovicu povrchu Európy tvorí poľnohospodárska pôda – z toho 2/3 orná pôda; poľnohospodársky nevyužívané areály sa nachádzajú na severe Európy (lesná pôda), v horských oblastiach, v urbanizovaných regiónoch;

- hl. činiteľ poľnohospodárstva je jeho zameranie aj veľkosti produkcie je kvalita pôdy,

- zmeny vo využívaní pôdy – rozširovanie mestskej výstavby a budovanie infraštruktúry (odhad: každý deň európske poľnohospodárstvo stráca asi 360 ha pôdy) ,

- poľnohospodárska výroba v Európe je značne diferencovaná – ovplyvňuje to najmä kvalita pôd a klimatické podmienky; vplyv spoločensko-ekonomických podmienok má pozitívny dopad najmä v „starých“ krajinách EÚ, kde prevláda intenzívny typ hospodárstva podporovaný systémom subvencií Európskej únie ;

- v závislosti od stupňa mechanizácie a ďalších vstupov je jeho produktivita rôzna, dynamicky sa rozvíjajú farmy ekologického hospodárstva;

- rôzna veľkosť poľnohospodárskych jednotiek, prevládajú malé a stredne veľké rodinné farmy, veľké poľnohospodárske družstvá v bývalých socialistických krajinách strednej a východnej Európe zanikli. resp. sa rozpadli na menšie jednotky, značná časť pôdy bývalých družstiev je v súčasnosti nevyužívaná, 

- do roku 1992 politika Európskeho spoločenstva zameraná na podporu vlastného poľnohospodárstva – ochrana európskych produktov zavedením vysokých ciel na importované poľnohospodárske výrobky; farmári dostávali za svoje tovary vyššie platby ako boli ich priemerné ceny na svetovom trhu; prebytky boli odkupované podľa vopred stanovených stálych cien – ak trhové podmienky neumožnili predaj výrobkov, boli likvidované; aby boli pomerne drahé európske produkty konkurencieschopné na svetovom trhu, umelo sa znižovali ich ceny – producentom štát doplácal rozdiel v cene;

- po roku 1992 nové pravidlá v EÚ, postupné obmedzovanie subvencií, prestali sa garantovať stále ceny na hov. mäso, mlieko – rozdiely v príjmoch sú farmárom vyrovnávané doplatkami bez ohľadu na veľkosť výroby a trhové ceny – rozdiely medzi „starými“ a novými členmi EÚ,

- značné obmedzenie subvencií, ústupok od udržiavania umelo vytvorených vysokých cien na PH produkty, otváranie európskeho trhu podstatne lacnejším tovarom z iných svetadielov vedie k narastaniu problémov v tomto odvetví – znižovanie počtu pracovníkov, rast nezamestnanosti, rozpad PH jednotiek – čiastočné riešenie prechod do rôznych foriem turizmu (agroturizmus, ekoturizmus),

- trendy v poľnohospodárstve: uplatňovanie najnovších vedeckých poznatkov a technologických postupov, napr. systém hors-sol-system (pestovanie plodín na umelom substráte – napr. zo syntetických vlákien) vo fóliovníkoch a skleníkoch (Holandsko, Dánsko) – vďaka automatizácii a mechanizácii úroda niekoľkokrát do roka, negatívom je však vysoká spotreba energie, finančne drahý ručný zber úrody kvôli kvalite produkcie), rušenie prevádzok a ich prenos do južných oblastí Európy, príp. aj do afrických krajín.

 

Rastlinná výroba

- produkcia potravín, krmív, tech. plodín a pochutín,

- jej podiel vo väčšine krajín E nižší ako 50% poľnohospodárskej výroby.

Obilniny:

Pšenica (asi 1/3 svet. produkcie v Európe – 2. miesto na svete), najvýznamnejšia je východoeurópska pšeničná oblasť (Podunajsko-Ukrajina-Sev. Kaukaz-povolžie-celiny na južnom Urale) a západoeurópska oblasť (sev. Francúzsko-hnedozemný pás Nemecka-severné Taliansko); vďaka vysokej mechanizácii a produktivite práce vysoké hektárové výnosy – až 70-80 q/ha v Holandsku, Belgicku, Francúzsku, Írsku, Nemecku, ale Ukrajina, Rusko len 27 q/ha

Najväčší producenti pšenice v Európe: Rusko, Francúzsko, Nemecko, Ukrajina, VB, Poľsko.

 

Pozn.: Spolu s pšenicou je najvýznamnejšou obilninou aj ryža – pestuje sa približne do 46°s.g.š. – v E najvýznamnejší producenti Špan., Franc., Tal., Rumunsko).

 

Kukurica – obilnina aj krmivo pre dobytok , v Európe asi 12% svetovej produkcie, najvýznamnejší producenti – Francúzsko, Ukrajina, Rumunsko, Taliansko, Maďarsko, Srbsko.

Jačmeň – najvýznamnejší  podiel v rámci svetovej výroby v Európe – až 60 % svetovej produkcie, najvýznamnejšie štáty: Rusko, Nemecko (najmä sladovnícky jačmeň), Francúzsko, Ukrajina, Španielsko.

Raž – svetovým producentom je Európa ako svetadiel – až 90% svetovej produkcie (Rusko, Nemecko, Poľsko, Bielorusko, Ukrajina).

Ovos – 65% svetovej úrody z európskeho poľnohospodárstva, klesajúca tendencia (znižovanie stavu koní, ovos ako kŕmna obilnina), najvýznamnejší producenti. Rusko, Poľsko, Fínsko, Španielsko.

 

Všeobecne možno v produkcii obilnín vyčleniť 3 hlavné štáty v Európe: Rusko, FrancúzskoNemecko, ktoré sa nachádzajú v tabuľke 10 svet. producentov obilnín).

Hľuzovité kultúry:

Zemiaky – v Európe sa významne rozšírili v 18.-19. stor., najmä v chladnejších oblastiach s menej úrodnou pôdou – na začiatku 20. stor. sa stali najvýznamnejšou krmovinou, s nástupom jadrových krmív (obilniny) ich význam v poľnohospodárstve Európy klesá.

Európa spolu s Áziou sú najväčšie produkčné oblasti sveta (podiel po pribl. 40%), najvýznamnejší producenti: Rusko, Ukrajina, Poľsko, Nemecko.

Cukrová repa – najvýznamnejší producenti v Európe: Francúzsko, Nemecko

Prvýkrát vyrobený cukor z cukrovej repy v Nemecku v pol. 18. stor., za napoleonských vojen dovoz cukru do Európy obmedzený – tzv. kontinentálna blokáda uzavrela dovoz trstinového cukru z Anglicka a jeho kolónií – dôvod na rozšírenie pestovania cukrovej repy a následne výroby cukru z nej. V 80. rokoch 19. stor. výroba repného cukru prevýšila výrobu trstinového cukru.  trstinovému cukru (v r. 2005 pomer 30:70 v prospech trstinového cukru);

- cukrová repa sa rozšírila zo Stredomoria, pestuje sa medzi 35-47°s.g.š., vyžaduje kvalitné pôdy, dostatok vlahy a tepla,

- Európa má 72%-ný podiel na pestovaní cukrovej repy vo svete, najvýznamnejší producenti: Francúzsko (svetový producent č. 1), Nemecko, Rusko, Poľsko, Ukrajina.

 Ovocie a zelenina:

- stále sa rozširuje ich produkcia – zdravý životný štýl Európanov,

- najrozšírenejšie ovocie – jablká, v minulosti Európa hlavná produkčná aj spotrebiteľská oblasť, v súčasnosti už len 30% podiel (na 1. mieste Ázia – Čína), najvýznamnejší producenti: Poľsko, Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Rusko.

Významné pestovanie hrozna – Európa najvýznamnejšia pestovateľská oblasť sveta (46% svetovej produkcie), v minulosti ešte vyšší podiel, konkurencia USA, Argentína, JAR, Austrália; najvýznamnejší producenti: Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Nemecko

Citrusové plody – Stredomorie (15% svetovej produkcie), Španielsko, Taliansko – pomaranče, mandarinky, citróny

Exotické ovocie – banány – Španielsko 

                                   figy – Grécko

                                   kivi – Taliansko

                                   ananásy – Portugalsko

Zelenina – v prímestských oblastiach; pareniská, skleníky, fóliovníky...

Pr.: paradajky – Taliansko, Španielsko – svetoví producenti (v 1. desiatke štátov sveta).

Strukoviny:  sója – Ukrajina, Rusko, balkánske štáty

                       hrach – najrozšírenejšia strukovina v E, Franc., Rusko...

                       šošovica – pôvodne v Stredomorí, odtiaľ do ďalších krajín.

Olejniny: Najvýznamnejšia v Európe repka olejná (36% svet. produkcie), najvýznamnejší producenti: Nemecko, Francúzsko, VB, Poľsko, Ukrajina, Česko;

Slnečnica – najväčšia produkčná oblasť sveta (54% svet. produkcie), najvýznamnejší producenti. Rusko, Ukrajina a balkánske štáty, Francúzsko.

Olivovník – Stredomorie – 60% svetovej produkcie olív, najvýznamnejší producenti: Špan., Tal., Grécko.

Pochutiny: chmeľ – výroba piva, hlavná pestovateľská oblasť práve v Európe (50% svetovej výroby), podiel sa však znižuje v prospech USA a Číny, najvýznamnejší producenti v E: Nemecko (1. miesto na svete), ČR, Poľsko, VB

Plodiny na priemyselné spracovanie:

Bavlník – Grécko (10. miesto na svete), Španielsko

Ľan – 40% svetové produkcie – Francúzsko, Rusko, Bielorisko

Tabak – len 8% podiel na svetovej produkcii, Taliansko (v 1. desiatke sveta), Bulharsko, Poľsko, Španielsko, Grécko.

 

Živočíšna výroba

- prevláda intenzívny typ hospodárstva, v rôznych regiónoch Európy odlišné typy živočíšnej výroby:

a) Alpský typ – chov hov. dobytka na mlieko; letná pastva na pasienkoch, v zime seno a iné hodnotné krmivá, v subalpínskej a alpínskej zóne – Alpy, podobne aj sätery v Škandinávii.

b) Intentívny stajňový chov – doplnkové odvetvie k pestovaniu trhových plodín, produkcia objemových krmív – väčšinou v strednej, južnej a juhovýchodnej Európe.

c) Stajňový chov nadriadený rastlinnej výrobe – v oblastiach s intenzívnou živočíšnou výrobou v západnej a severnej Európy, v ekonomicky najrozvinutejších štátoch, pestovanie krmív na ornej pôde.

 

Chov hovädzieho dobytka:

Najvyššie stavy: Rusko, Francúzsko, Nem., VB, Írsko, Taliansko, Španielsko, Poľsko;

V prepočte na  ha poľnohospodárskej pôdy : Belgicko, Holandsko, Írsko;

Výroba hov. mäsa – Franúzsko, Nememecko, Taliansko

Výroba mlieka -  42% svetovej produkcie, Rusko, Nemecko, Francúzsko, VB (v intenzite vyniká Dánsko – priemerný počet l mlieka na 1 dojnicu až 8000 l, vo vyspelých štátoch okolo 2000 l mlieka)

 

Chov ošípaných:

- 20% svet. produkcie, najvýznamnejší  producenti: Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Poľsko, Rusko, Dánsko, Holandsko; výroba bravčového mäsa – 25% svetovej výroby.

 

Chov oviec:

- sústredený na Britských ostrovoch a severe Európe, v horských oblastiach v Stredomorí; najvýznamnejší chovatelia: VB, Rusko, Špaielsko, Grécko, Taliansko, Francúzsko, Rumunsko.

 

Chov ťažných zvierat:

- kone: Rusko, Rumunsko, Nemecko, Ukrajina, Francúzsko, VB.

- pokles chovu

 

Chov hydiny:

- rozšírený, konkurencia z mimoeurópskych regiónov; rovnomerne zastúpený chov kurčiat,

- morky: Francúzsko, Taliansko

- kačky: Francúzsko, Ukrajina

- husi: Rumunsko, Poľsko, Maďarsko

TOPlist
Reprodukovanie a šírenie obsahu portálu www.zem.wbl.sk je považované za porušovanie autorských práv v zmysle zákona č.383/1997 Z.z. a bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa nie je dovolené
aktualizované: 09.09.2017 11:15:06